Patrím ku generácii, na ktorej sa bývalý režim veľmi nevybúril. Už som nemusel prejsť previerkami a vypočúvaniami ako časť mojej rodiny. Ani na moju náboženskú orientáciu sa už pri prijímacom konaní na vysokú školu nehľadelo. Taktiež mám takmer istotu, že pre svoje názory sa nemusím obávať prípadnej straty zamestnania. Dokonca pre svoje články nemusím ani pozerať z okna na auto s eštebákmi. Nikto už po mne nestrieľal, keď som prekračoval hranice smerom na západ. To všetko zmizlo. Aj keď mnohé zostalo v hlavách ľudí, som nesmierne rád za 17. november 1989.
Ako laik sa k stavbe pamätníka vyjadrovať nebudem. Počkám si na konečnú podobu. To isté platí aj o jeho cene (20tis. eur), ktorá je podľa mnohých privysoká. Aj keď nejde o malú sumu, nie som si istý, či ide o skutočný problém. Dokonca by som aj súhlasil s primátorom Cellerom, keď pri obhajobe tohto diela vyslovil vetu, že „pre bývalých členov komunistickej strany a eštebákov je to luxus, pre nás normálnych ľudí to určite luxus nie je.“ Ak má byť pamätník za 20tis eur akýmsi svedomím bývalých komunistov, ide podľa mňa o stále lacnú záležitosť. Komunizmus bol pre mňa režim, ktorý sa hlboko a hrubo zakusol nie len do ľudských osudov, ale aj do mesta Trenčín. Jeho necitlivé zásahy si toto mesto nesie dodnes (o Bratislave ani nehovoriac). V nenávratne zmizli uličky, ulice aj mnohé zaujímavé objekty. Tak krutú daň si toto mesto jednoducho nezaslúžilo.
Kľúčovú úlohu pri odhalení zohrá aj trenčiansky primátor. Z pohľadu pozície je to logické. Práve tento človek však vo mne vyvoláva značné rozpaky. Človek, pod vedením ktorého mesto predávalo za veľmi zvláštnych okolností mestský majetok bez súťaže, do dlhodobého prenájmu mestských kotolní či krytej plavárne sa dostali ľudia až okato blízki dnešnej vládnej koalící... Je mnoho vecí, ktoré by sa v tejto súvislosti dali spomenúť. Ľudia, ktorí sa o toto mesto aspoň trochu zaujímajú, myslím že vedia o čom píšem. Osobne mám veľmi zmiešaný pocit, ak takýto človek má reprezentovať určitú kultúrnosť a "alternatívu" k obdobiu spred roka 89. Snáď sa mi táto pachuť vytratí pri štvrtkovom divadelnom predstavení, ktoré má byť súčasťou osláv tohto významného dátumu. Už jeho obsadenie ho k tomu predurčuje.
A mimochodom. Za zbytočne vyhodené peniaze považujem referendum proti výstavbe Auparku. Predať pozemky investorovi a vzápätí vyhlásiť referendum. Naozaj zvláštne ponímanie demokracie. Práve tých 14tis. eur považujem za luxus na „umytie rúk“ kompetentných. Nie tých, za tento pamätník.