Ulica 1. mája - 1. časť (Historické fotografie)

Autor: Richard Ščepko | 9.11.2014 o 11:28 | (upravené 9.11.2014 o 21:38) Karma článku: 30,01 | Prečítané:  211x

Ulica 1. mája má svoje čaro. Nie celá, ale jej časť určite áno. Čaro, ktoré je tak trochu skryté za zničenou cestou a ešte rozbitejšími chodníkmi. O dožívajúcej zeleni nehovoriac. Nebudem tu kritizovať, ale možno sa mi podarí ukázať jej krajšiu časť a veľký potenciál. Na ten čiastočne poukázal aj projekt Mestské zásahy Trenčín 2013, resp. návrh od architektov Ivana Chudého a Mateja Škriečku.

K tejto lokalite mám trochu nostalgický vzťah. Neďaleko som vyrastal, navštevoval jasle vo vile Dr. Sázela, ktorú nahradilo dodnes nedostavané „podnikateľské baroko“. V škôlke, na konci Piaristickej ulice, sme na jeseň s pani učiteľkou Jožkou stavali kopy z lístia pre ježka, ktorý nikdy neprišiel. Dnes tam už kopy lístia nenájdete. Zmizlo aj pieskovisko i drevený vláčik na dvore. A vlastne celá škôlka. Vyčítať jej môžem jedine šupu v mlieku, kvôli ktorej mlieko dodnes nepijem.

Najviac si však pamätám na základnú školu. Na matikárku, ktorá stála ráno pred školou a zbierala zošity. Tým nás naučila si domáce úlohy robiť fakt doma. Spomínam si aj na moje vysedávanie v jedálni so svojou triednou. Nie kvôli nedojedeným obedom, ale pre spoločný cieľ. Ona mi nechcela dať trojku z chémie a ja som neprotestoval. Vďaka tomu si dodnes pamätám aspoň koncovky oxidov. Z triednej učiteľky je dnes riaditeľka školy.

Dúfal som, že tento ťažko vybudovaný vzťah patrične zúročím. Koncom minulého roka som ju oslovil s prosbou nahliadnutia do veže kostola Notre Dame na konci Ulice 1. mája. Bol som zvedavý, ako vyzerajú zvony, ktoré pred 86 rokmi umiestnili do novopostavenej kostolnej veže. Keď ma však po deviatom telefonáte privítala so slovami „Jáj Rišo, to si ty? Už si Ťa budem musieť uložiť“ vedel som, že doučovanie z jedálne utkvelo hlavne v mojej pamäti. Už som jej viac nevolal. Neúspešné bolo aj moje zvonenie „U sestričiek“. Tak sme volali prízemnú budovu vo dvore za kostolom. Tam sme si chodievali pre gumenú loptu, keď niektorej z rehoľných sestričiek došla trpezlivosť. Uznávam, že kombinácia lopty, plechovej brány a veľkej prestávky nemusí byť to najideálnejšie zloženie.

Uspel som až na fare. Pánovi farárovi Vdp. Mons. Milanovi Kupčíkovi som vysvetlil svoj záujem vidieť zvony. Ochotne mi ponúkol možnosť vidieť zvony na druhý deň. Taká príležitosť sa predsa neodmieta. Začnem však od začiatku.

"Zasílam Ti a všem známym pěkný pozdrav." Takto sa začína prvá veta zo zadnej strany pohľadnice. Vojak 3. práporu v Trenčíne pravdepodobne ani netušil, že posiela približne 37 rokov starý pohľad na mesto. Pohľadnica bola poslaná 18.1.1927. Fotografia ale vznikla buď v roku 1888 alebo v roku 1889. 

Túto časť mesta, juhozápadne od centra, tvorili prevažne záhrady. Spočiatku jezuitské, neskôr patrili piaristom. Názov Piaristickej ulice má preto svoje opodstatnenie. Kniha Trenčín na starých pohľadniciach uvádza, že prvou doloženou ulicou v tejto časti mesta bola Nová ulica, ktorá smerovala od evanjelického kostola k Váhu. Z nej sa neskôr sformovala dnešná Ulica 1. mája. Počas monarchie niesla názov „Piarista utca“, neskôr ulica Slobody čo dokazuje aj jeden zo záberov v tomto článku. Dnešný názov dostala po 2. svetovej vojne.

Detailnejší pohľad na dnešnú Ulicu 1. mája (od evanjelického kostola k Váhu). Podľa rozostavanej evanjelickej fary oproti evanjelickému kostolu sa dá datovanie tejto fotografie presne určiť. V tomto čase neexistoval kostol "U sestičiek" (Notre Dame), budova bývalej 3. ZŠ a ani objekt gymnázia Ľ. Štúra. 

Pohľad na časť Ulice 1. mája okolo roku 1907. Na pohľadnici je vidieť, ako sa ulice v strede záberu zmenili. Vydavateľ: Gensel Lipót, Trencsén

Pohľad na novopostavenú budovu Maďarskej kráľovskej vyššej dievčenskej školy (dnešné Gymnázium Ľ. Štúra). Tá bola dostavaná v roku 1907. Kostol Notre Dame by ste na zábere hľadali márne.

Postavený bol až v roku 1909 v neorománskom historizujúcom štýle. Ten je vidieť za evanjelickým kostolom. Ešte bez kostolnej veže. Do konca 1. sv. vojny patril Kongregácii sestier kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul orientovaný na vzdelávanie a zdravotníctvo. Po 1. sv. vojne patril Kongregácii chudobných školských sestier de Notre Dame. Najväčši z objektov v strede záberu je dnešné gymnázium Ľ. Štúra. Pohľadnica bola poslaná do Kolína 19.6.1920. Podľa zastavanosti Kollárovej štvrte môže ísť o obdobie 1. sv. vojny.

V rokoch 1928 - 1929 dola dostavaná veža kostola a ústav školských sestier Notre Dame. Obe stavby sú dodnes prepojené chodbou cez prvé poschodie. Ešte pred dostavaním spomínaných objektov sa konala v Trenčíne slávnostná udalosť. Noviny Trenčan ju opísali takto:

Posviacka zvonov kostola Školských sestier v Trenčíne 

"Na sviatok narodenia Panny Márie mali trenčianski veriaci veľmi milú cirkevnú udalosť. Pred dohotovením stojí nová veža spomenutého kostola a tak už teraz, zatiaľ je tam lešenie, boly vysvätené a vytiahnuté tri nové zvony na ňu. Ráno od 7. hod. bolo veľmi čulo okolo kostola. Shromažďovali sa veriaci, spolky: Orol, Sdruženie Mužov Božského srdca, Katol. Jednota žien, Mar. kongregácia a škola samá s jej 600 žiačkami, z ktorých vynikaly družice a anjelíci, ako sprievodcovia zvonov na ovenčených vozoch. Hudba kresť. robotníctva trenčianskeho a kubranská doprevádzaly malebný sprievod z Mostovej ulice po kostol. Tu čakal zvony opát - farár Rudolf Misz s assistenciou všetkých miestnych kňazov posvätil ich a dojímavou rečou ich oddal poslaniu. Potom celebroval slávnostnú sv. omšu na dvore ústavu pri nádherne ozdobenom oltári. Veriaci zaplnili celý dvor a mnohí pristúpili k sv. prijímaniu." (noviny Trenčan - doslovný prepis)

Mne sa podarilo získať fotopohľadnicu z tohto dňa. Našiel som ju v jednom bratislavskom antikvariáte. Chybne umiestnenú medzi "Trebišovom". Podľa plotu a rohu gymnázia som vedel, že ide o Trenčín. Zvon na voze som si všimol až doma. Stála 24 eur. Dodnes to však neľutujem. Autor: Foto Schwartz, Trenčín

Pohľad na 3 páry volov, ktorý viezli jeden zo zvonov. Na voze sú aj spomínané žiačky v podobe anjelov.

Záujem bol naozaj veľký. Na zábere je vidieť všetky vekové kategórie aj rôzne spoločenské vrstvy. Účesy a oblečenie z 20-tych rokov dopĺňajú kroje a šatky na hlavách niektorých žien. 

Môžeme len hádať, či bol fotograf jeden, alebo dvaja. Na zábere je vidieť vstupné dvere do kostola a rozostavanú vežu s lešením. Pred vežou je opát-farár Rudolf Misz spolu s miestnymi kňazmi, ako to uvádzajú noviny. Stoja na drevenom pódiu, ktoré je vidieť aj na predchádzajúcom zábere. Autor: Foto Schwartz / zo zbierky rímskokatolíckeho farského úradu v Trenčíne

Detailnejší pohľad na farára Misza. Moja babka si na neho celkom dobre spomína. Vrátil ju spolu s kamarátkou, keď sa chystali na film do kina Metro, ktorý nebol určený pre ne. Býval totiž istú dobu práve nad kinom Metro na Mierovom námestí.

Pohľad na veriach pred kostolom. 

Ako sa píše vyššie, 8. septembra 1928 sa vysvätili 3 zvony. Zvony sa volajú sv. Terézia Ježiškova - 600 kg, sv. Štefan a sv. Margaréta 306 kg a sv. Jozef 150 kg. Najväčší (600 kg) a najmenší (150 kg) bol vyhotovený z milodarov veriacich a prostredný (306 kg) obetovala rodina Štefana Zamaróczyho.  Autor: Foto Schwartz / zo zbierky rímskokatolíckeho farského úradu v Trenčíne

Na zábere je najväčší zvon "venovaný ku cti sv. Terezky Ježiškovej". Každý zvon má totiž v hornej časti  iný ornament. Podľa toho sa dajú jednotlivé zvony odlíšiť. Pre predstavu, aký veľký je najväčší zo zvonov, je možné porovnať aspoň s hlavou dospelého človeka vpravo.

Fotograf na tejto fotografii zachytil niekoľko zaujímavých momentov. Rozostavanú vežu kostola a vysvätený zvon stúpajúci na miesto odkiaľ zvoní už 86 rokov. Zachytil pravdepodobne zvonolejára (možno s pomocníkom), ktorí zvon vyrobili. Muži stoja na spojovacej chodbe, ktorá spája vežu s dnešnou strednou školou. Význam vlajky na lešení sa mi zistiť nepodarilo. Nemyslím si, že šlo o vlajku Vatikánu. Spodná farba je príliš tmavá. Štátna vlajka tiež vyzerala inak. Autor: Foto Schwartz / zo zbierky rímskokatolíckeho farského úradu v Trenčíne

Na lešení stoja dvaja muži. Jeden z nich (s fúzkami) je pravdepodobne Pavel Ranko. Trenčiansky zvonolejár, ktorý tieto tri zvony odlial. 

Pavel Ranko je okrem iného aj pradedo herečky Idy Rapaičovej. Tá si ako 6 ročná spomína aj na jeho "zázračnú dielňu". Svoje zvony vraj hladkal a potichu im niečo rozprával. V relácii, "Túto hudbu mám rád" na RTVS, ktorú vysielali pred rokom, spomínala tiež pradedovú tvrdohlavosť. Možno aj preto si recept na zvonovinu vzal so sebou do hrobu. Nikomu ho neprenechal, pritom zvony prestal odlievať 6 rokov pred smrťou. Inak turistický sprievodca MAS Vršatec, Miestna akčná skupina Vršatec, o.z., uvádza vo svojej knihe ďalšie informácie:

"Známy zvonolejár, rodák z Hornej Súče, sa remeslu vyučil v Budapešti, kde i krátko pracoval. Jeho ďalším pôsobiskom bola Viedeň. Po prvej sv. vojne sa usadil v Trenčíne, kde si založil svoju vlastnú dieľňu, v ktorej zvony odlieval až do roku 1943. Z jeho dielne vyšli desiatky zvonov pre blízke i vzdialenejšie okolie. Pre kostol v Hornej Súči odlial tri zvony."

Pavol Kristián Ranko (1.1.1865 Horná Súča - 5.1.1949 Trenčín) so svojim učňom pri renovovaných zvonoch okolo roku 1919. Fotoarchív Trenčianskeho múzea v Trenčíne. [1]  

Dnes zvony vyzerajú takto. Najväčší zvon (v popredí) a stredný vpravo.

Pohľad na najmenší a najväčší zvon v kostolnej veži. 

Nápis na zvone: "Lial Pavel Ranko a spol.". Informácia z novín: "Zvony zhotovila tunajšia statočná, osvedčená katol. firma: Pavel Ranko a spol. v Trenčíne, železnú konštrukciu Kol. Czelhoffer".

Pohľad na oltár kostola Notre Dame. Stropné maľby si veľmi dobre pamätám. Bolo to totiž jediné, čo som ako malý videl zo zadnej časti kostola. Foto Tatra, Trenčín 

O kostol sa v čase vysvätenia zvonov starali "Školské sestry" a správca Jozef Hamaj. Podľa novín mali "veľkú radosť, ktorá plesala, keď na poludnie prvý raz zahlaholili nové zvony a keď sa k nim pripojil hlahol zvonov všetkých katol. kostolov v Trenčíne, aby vítal svojich nových bratov, aby spoločne hlásali slávu Božiu na výsostiach...". Záber zachytáva kostol a ústav Školských Sestier de Notre Dame v období 30-tych rokov. Foto: Schwartz, Trenčín

Ulica Slobody. Tabuľka s názvom ulice pravdepodobne nahradila väčšiu, z čias Rakúsko - Uhorska. Niesla maďarský názov Piarista utca. Tak sa ulica volala až do roku 1919. Od konca 20-tych rokov sa táto časť ulice takmer vôbec nezmenila. Unikla budovateľskému ošialu minulého režimu. Toľko šťastia už nemala ulica vedľa. 

Obdobie 30-tych rokov. Fotograf stál niekde medzi evanjelickým kostolom a dnešným Domom armády (ODA). Kníhkupectvo napravo už neexistuje. Nízky domček vedľa katolíckeho kostola však stojí dodnes. Je v ňom kaviareň a kaderníctvo. Foto: Bromografia Sadská

Budúcnosť ulice

Z môjho pohľadu má ulica veľký potenciál. Uzavretím stratila svoj pôvodný význam. Dnes je táto časť pešou zónou.  Na ulici je okrem kostola základná škola a dve stredné školy. Je otázkou času, kedy bude musieť prejsť rekonštrukciou. Som presvedčený, že má na viac, než len na výmenu asfaltu. Mohla by sa stať kvalitnou študentskou ulicou. Byť atraktívna hlavne pre tých, ktorí ju najviac využívajú. Študenti i veriaci. Prospela by jej kvalitná diskusia s TSK, s riaditeľmi týchto škôl, rehoľnými sestrami a hlavne so študentami. Veľký potenciál ukázal aj projekt Mestské zásahy Trenčín 2013, v ktorom sa objavili 4 návrhy týkajúce sa tejto lokality. Jeden z nich sa dokonca pripravuje na budúci rok (Námestie študentov). Ale o tom až v druhej časti spolu s ďalšími historickými fotografiami zvyšnej časti ulice.

A ozaj. Z chémie som mal nakoniec dvojku. 

 

Poďakovanie:

Pánovi farárovi Vdp. Mons. Milanovi Kupčíkovi za ochotu, spoluprácu a ústretovosť. Naozaj veľmi pekne ďakujem!

Pánovi Jurajovi Holubekovi za nahliadnutie do novín Trenčan.

Použitá literatúra:

RNDr. Ján Hanušin, CSc., Trenčín na starých pohľadniciach, Dajama, 2. vydanie, 2013

[1]  Vlastivedná monografia 1, PhDr. Milan Šišmiš, Vydavateľstvo Alfa, 1993

turistický sprievodca MAS Vršatec, Miestna akčná skupina Vršatec, o.z.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.