Návod, ako cestovať klimatizovanými vozňami ZSSK

Autor: Richard Ščepko | 19.8.2009 o 11:12 | Karma článku: 14,47 | Prečítané:  12355x

Kritizovať a nadávať takmer na všetko je tak trochu slovenský folklór. Ak by kritika obsahovala konštruktívne prvky, nedalo by sa namietať. Nie vždy je tomu tak. Cestujem vlakom pomerne často. Mal som možnosť cestovať nie len slovenskými a rakúskymi, ale aj marockými, španielskymi či nórskymi železničnými spoločnosťami. Ročne najazdím (prevažne) slovenskými železnicami niekoľko tisíc kilometrov. Preto si dovolím zostaviť akýsi „návod“, ako cestovať v klimatizovaných vozňoch. Podnet k tomuto článku vzišiel z mojej sobotňajšej cesty, ku ktorej sa dostanem neskôr.

Ako to na Slovensku s tendrami býva, aj „súťaž“ na modernizáciu vozňov v osobnej doprave vyhrávajú tradične dve spoločnosti. ŽOS Trnava a ŽOS Vrútky. Práve tieto dve spoločnosti produkujú vozne, ktoré sú označované ako klimatizované. Sú nasadzované nie len na vnútroštátnu, ale aj na medzištátnu prepravu. Zväčša ide o modernizované, no v posledných dvoch rokoch sa objavujú aj úplne nové vozne. Rozdiel je medzi nimi veľký. Čo do rozsahu a kvality realizovanej modernizácie. 
Klimatizované vozne sú nasadzované prevažne na trati Bratislava – Košice (Čierna nad Tisou). Cestovať vo vozni, v ktorom klimatizácia vôbec nestíha, je v letných mesiacoch priam trest. Trest za to, že ste si vybrali a zaplatili služby Železničnej spoločnosti Slovensko a. s. (ZSSK). Malé okienko, ktoré (bolo modernizáciou dosadené) po otvorení zväčša nepostačuje, no aspoň ako tak prefukuje. Potíte sa, ale nejak sa to vytrpieť dá. Ak máte takúto cestu absolvovať z Košíc do Žiliny či Bratislavy, je to naozaj krutá daň za využité služby. Týmto problémom trpí prevažne jeden typ vozňa. Pre objektívnosť treba priznať, že nie vždy je tomu tak, no z modernizovaných vozňov (nie len z mojej skúsenosti) trpí pri letných horúčavách cestujúci najviac práve v tomto type. Je modernizovaný v ŽOS Trnava, kde určité práce boli vykonané v partnerských opravovniach v Srbsku. Dá sa odlíšiť už pred vstupom do samotného vozňa. Vstupné dvere sa otvárajú mechanicky, nie dotykom zeleného tlačitka. Ak Vás dvere hneď neprivrú, máte tak trochu šťastie. Modernizácia sa ich nedotkla (ZSSK výmenu dverí nepožadovala) a tak až veľmi často privierajú nie len „odolnejších“ dospelých, ale aj deti a starých ľudí. Interiér je hlavne v posledných sériách v príjemnej žltej farbe s červenými sedadlami. Charakteristické sú aj väčšinou nefunkčné, no modernizáciou dosadené, zásuvky na 230V/ 50Hz. Typové označenie vozňa je Bmeer. Osobne sa týmto vozňom (hlavne v lete) zásadne vyhýbam. Ak cestujete na dlhšie vzdialenosti, odporúčam urobiť to isté.

pd_02.jpg

Takto väčšinou vyzerá interiér vozňa, ktorý má s funkčnou a účinnou klimatizáciou najväčšie problémy. Modernizovaný v ŽOS Trnava. (Autor: pd, Zdroj: vagonweb.cz)

pd_Bmeer.jpg

A takto vyzerá exteriér vozňa. Otváranie je mechanické, s dverami, ktoré už nejedného cestujúceho privreli. Ak sa to stane dospelému, je to zväčša len nepríjemné, no ak ide o dôchodcu či dieťa, zranenie nemusí byť vylúčené. Často nefunkčné zásuvky na 230V sú pre tento vozeň tiež charakteristické. ZSSK tieto problémy dlhodobo ignoruje. (Autor: pd, Zdroj: vagonweb.cz)

Druhé typy vozňov, radené v rýchlikových súpravách, nesú pečať z Vrútok. Či už modernizované, alebo úplne nové. Všetky majú otváranie vstupných dverí dotykom tlačítka. Interiér vozňa a jednotlivých oddielov (kupé) je v jemnej zeleno – modrej farbe (Typ vozňa Beer) .

P7030121_manil.jpg

Interiér modernizovaného vozňa, kde po splnení základných princípov pre správne fungovanie klimatizačnej jednotky, chladenie funguje. Modernizovaný v ŽOS Vrútky. (Autor: manil, Zdroj: vagonweb.cz)

Pri starších velkopriestorových (štyri sedadlá na každej strane s uličkou v strede) vozňoch je interiér ladený prevažne do šeda (Typ vozňa je Bpeer).

P1090189_georgo.jpg

Starší, veľkopriestorový, modernizovaný vozeň z Vrútok. Aj napriek tomu, že už viac ako desať rokov jazdia na našich tratiach, problém s klimatizáciou nie je taký častý, ako pri nedávno modernizovaných vozňoch zo ŽOS Trnava. (Autor: georgo, Zdroj: vagonweb.cz)

Úplne nové, veľkopriestorové vozne sú určené prevažne na vlaky vyšších kategórií (InterCity), no objavujú sa aj v „obyčajných“ rýchlikoch. Tie už nesú oranžovo – modrú interiérovú kombináciu. Typové označenie vozňa je Bmpeer.

P3080067_Marek_Bican.jpg

Nový veľkopriestorový vozeň 2. triedy vydobený vo Vrúkach. S funkčnou klimatizáciou problém zväčša nemá. (Autor: Marek Bičan, Zdroj: vagonweb.cz)

DSC01979.jpg

Po dlhej dobe sa na našich tratiach objavil úplne nový vozeň pre osobnú dopravu. Dodnes ich na našich tratiach jazdí 20 kusov. Pripravuje sa druhá séria. Prvá trieda je zastúpená v piatich kusoch (Ampeer). Na obrázku je prototyp vozňa vystaveného v roku 2006 na Strojárskom veľtrhu v Brne.

Ako si teda vybrať vozeň, kde je najvyšší predpoklad, že v lete sa nebudete „variť vo vlastnej šťave“? Dá sa to. Samozrejme za predpokladu, že cestujete rýchlikom v 2. triede bez miestenky. Klimatizovaný vozeň sa od klasického „koženkového“ odlišuje predĺženými vstupnými dverami, kde schodíky do samotného vozňa sú súčasťou interiéru. Je to asi najcharakteristickejšia črta spolu s vymenenými oknami.

rozlisenie_voznov.jpg

Rozlíšiť neklimatizovaný vozeň od klimatizovaného je možne už z nástupiska. Pri pohľade na spodnú časť dverí je rozdiel viditeľný. Naľavo "koženkový" a napravo klimatizovaný vozeň. (Zdroj: autor neznámy)

Až neuveriteľne často sa však stáva, že o klimatizovaný vozeň sa cestujúci „ochudobňujú“ sami. A to práve vo vozňoch, kde klimatizácia funguje takmer bez problémov (čo sa o vozňoch modernizovaných v Trnave napísať veľmi nedá). Klimatizácia, pri často otvorených oddielových dverách, interiér kupé jednoducho vychladiť nedokáže. A tak po nespokojnosti s „nefunkčnou“ klímou nastáva otvorenie malého okienka a vháňaniu teplého vzduchu do interéru. Znie to možno neuveriteľne, ale už niekoľko krát som zažil, že cestujúci trval na otvorených dverách od kupé s tým, že klimatizácia nefunguje. Ak sa však zatvorili, výsledok bol po niekoľkých (10-15) minútach citeľný. V zásade platí, že ak sú uzavreté oddielové dvere na kupé, nad nimi nastavené chladenie (modrý teplomer), uzatvorené okienko a ničím nezakrytý (taškou, časopisom) výstup studeného vzduchu pod oknom, klimatizácia funguje.

P7030127_manil.jpg

V pravom hornom rohu je možné nastaviť teplotu vzduchu. Nejde o zmenu horúceho vzduchu na studený, no aj tak je zmena citeľná. Takéto nastavenie je možne nad dverami v modernizovaných vozňov s oddielmi (kupé). (Autor: manil, Zdroj: vagonweb.cz)

Vo veľkopriestorových vozňoch to až také jednoduché nie je. Ak sa v stanici prechodové dvere na oboch stranách vozňa otvoria, vozňom prejde prúd teplého vzduchu. Ak zostávajú otvorené dve, tri minúty, dôsledok je citeľný. Ibaže aj tu sú osadené dvere, ktoré oddeľujú interiér od „chodbičky“. Tie sa v pravidelných intervaloch automaticky uzatvárajú a tým zamedzujú dlhodobé „vetranie“ vozňa. Ibaže ak pri týchto dverách stojí človek, ktorý nohou znemožňuje ich zatvorenie, účinok klímy sa značne znižuje. Možno sa to nezdá, no ak je frekvencia zastávok približne 15 minutová s 2 -3 minútovým „vetraním“ v stanici, klimatizácia sa míňa účinkom. V najnovšom takomto vozni stačí, ak stojíte v tesnej blízkosti dverí a senzor neumožní dvere zavrieť. A tak počuť v pravidelných intervaloch charakteristické „tsss“, no dvere sa neuzavrú. 
Vrátim sa k sobotňajšej ceste, ktorú som spomínal v úvode. Pred Novým Mestom nad Váhom sa uvolnilo miesto, a tak som státie v uličke vymenil za kupé s modro – zeleným interiérom. V ňom sedel starší pán, asi 20 ročný mladík s približne rovnako starou priateľkou. Okno a oddielové dvere boli otvorené. Vlak v Novom Meste stál o niečo dlhšie. Keďže sa nehýbal, zostalo teplo. Vtedy začal priateľke vysvetlovať, aké „skvelé“ vozne to zas naše železnice majú. „Nič tu nefunguje a ani okno sa nedá poriadne otvoriť.“ A nezabudol dodať, že „veď sme na Slovensku“. Výstup klimatizácie pod oknom skutočne produkoval vlažný vzduch. Tak som ho poprosil, či môžem skúsiť zavrieť okno a dvere na kupé a na panely nad dverami som klimatizáciu prestavil z červeného (!) teplomera na modrý. Nebol nadšený, no nenamietal. Za Piešťanmi sa už o „nefunkčnej“ klimatizácií hovoriť nedalo. 
Nie vždy je to také ľahké. No ešte stále (a nie je ich málo) sa nájdu ľudia, ktorí sa o komfort pri letnom cestovaní sami ochudobňujú. Pre niekoho to bude znieť komicky, no aj klimatizovaným vozňom sa musí cestujúci naučiť cestovať. Čím dlhšie nám to bude trvať, tým dlhšie sa budeme vo vozňoch s funkčnou klimatizáciou potiť. A nie vždy sú za tým tie zlé, zlé železnice. Aj keď za mnohé nesú plnú zodpovednosť.

Zhrnutie:

Identifikovať klimatizovaný vozeň je možné na základe: posuvných jednokrlidlových dverí, prevažne plné okná, prípadne okno a malé ventilačky a hlavne predĺžené vstupné dvere, ktoré "zakrývajú" vstupné schodíky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.


Už ste čítali?