Trenčianske nábrežie pred 100 rokmi (Historické fotografie)

Autor: Richard Ščepko | 8.11.2010 o 16:46 | (upravené 24.11.2010 o 15:17) Karma článku: 12,91 | Prečítané:  8835x

Pôvodne som chcel zverejniť článok, ktorý by vďaka starým pohľadniciam a fotografiám zobrazil konkrétnu mestskú časť mesta Trenčín. No to si nechám na neskôr. Prednosť dostali pohľady na mesto zo začiatku minulého storočia (prevažne) z pravého brehu rieky Váh. Tie zachytávajú nie len panorámu hradu, mestskú a vežu Farského kostola, ale aj Piaristický kostol s gymnáziom a častí budov. Teda pohľadu, ktorý bol v podobe pohľadníc posielaný nie len v rámci Rakúsko - Uhorska a Európy, ale aj do Spojených štátov.

Možno by niektorých zaujímalo, ako územie, ktoré mesto plánuje zastavať obytnými blokmi, vyzeralo pred viac ako storočím. Ako vzniklo, akú malo funkciu a ako sa využívalo. Pred viac ako mesiacom som sa zúčastnil neverejnej diskusie o trenčianskom nábreží, ktorú organizovalo mesto. Bola na pozvánky a pre trenčianskych architektov. My, ako organizátori verejnej diskusie sme samozrejme pozvaní neboli (aj napriek tomu, že sme túto tému otvorili a snažili sa zapojiť do nej verejnosť). Vyjadrovať sa k architektúre, ako laik samozrejme nemôžem, no my dnes ani nevieme, čo na tomto území vôbec chceme. Aké má mať funkcie, pre koho a komu má slúžiť. Preto ma zaujímalo, akým smerom sa tento proces ďalej uberá. Pohľady zástupcov mesta mi jasne naznačovali, že som nechcený element, no nakoniec ma na diskusii tolerovali. Nuž čo, asi sa z tej mestskej arogancie prilepilo niečo aj na mňa. Bez pozvánky som si teda vypočul názory a pohľady trenčianskych architektov na toto územie. O diskusii tu teraz písať nebudem, ale predsa len podnet k tomuto článku vyšiel práve z nej. Architekti požiadali pani Ing. arch. Adrianu Mlynčekovú z Útvaru architektúry a územného plánovania, aby poskytla podklady, dodnes vypracované návrhy, riešenia či regulatívy. Požiadavka bola aj na staré fotografie, ktoré by pomohli architektom viac pochopiť dané územie. Časť z týchto vecí sa objavila na stránke mesta aj s navrhovanými dopravnými riešeniami, no staré fotografie zverejnené neboli. Preto som vytiahol svoju ošúchanú krabičku so starými pohľadnicami, vybral niektoré zaujímavé a naskenoval. To, ako vyzeralo trenčianske nábrežie snáď dostatočne ukážu nasledujúce pohľady na toto územie. A možno potešia aj tých, ktorým je osud trenčianskeho nábrežia ukradnutý.

plocha_nabrezia_trencin.jpg

Na začiatok ešte prikladám mapu územia o ktorom bude v tomto článku reč a o ktorej sme diskutovali v januárovej diskusii. Územie je znázornené zeleno - žltou farbou. Autor: Norbert Brázda/Google Earth

01_Trencin_1906_orez.jpg

Panoráma Trenčína (resp. Trencsénu) približne z roku 1900. Pohľadnica však bola poslaná o šesť rokov neskôr. Oceľový cestný most na pohľadnici postavili v roku 1897 a jeho osud spečatila ustupujúca nemecká armáda pred koncom vojny. Približne v jeho miestach dnes leží ten dnešný. Vydavateľ: Gansel Lipót, Trencsén

02_Trencin_20_09_1936.jpg

Viac o tomto oceľovom moste a mýtnici pri moste som napísal v niektorom z predchádzajúcich článkov. Takýto pohľad sa naskytol v 30-tych rokoch minulého storočia. Most už síce neexistuje a aj dnešná Hasičská ulica zmenila svoju podobu, no zásadne sa tento pohľad na mesto nezmenil. Našťastie. Vydavateľ: Frant. Wasserburg & spol., Trenčín

03_530_001.jpg

Pohľad z cestného mosta na Baarov dom (v popredí, ktorý stojí dodnes) a záhradu. Záhrada pána Baara bola vždy udržiavaná a spolu s dreveným altánkom pôsobila útulne. Aspoň tak si ju pamätá pán prof. Ján Komorovský. V okolí cestného mosta sa tiež v 30-tych rokoch nachádzal močiar s ondatrami. Pred Baarovým domom je vidieť násyp tzv. bánoveckej trate, číslo 143. Vydavateľ: neznámy

04_1921_orez.jpg

Záber zhotovený niekde medzi cestným a železničnými mostami. Okrem odstránenia niektorých objektov v popredí pri rozširovaní Hasičskej ulice je aj dnes pohľad na mesto z týchto miest takmer rovnaký. Vydavateľ: Gansel Leopold, Trenčín

05b_trencsen_pltnici.jpg

Pltníci a plte sa po Váhu plavili až do vybudovania vodných diel koncom 30-tych rokov. Dovtedy zvážali prevažne drevo a drevené výrobky zo severných častí Slovenska do južných oblastí krajiny. Vydavateľ: neznámy

05A_Trencsen_001.jpg

Pohľad zo začiatku 20-teho storočia. Vydavateľ: Gansel Lipót, Trencsén

05c_Trencsen_002.jpg

Vydavateľ: Gansel Lipót, Trencsén

06_Trencin_1927_lodenica.jpg

Súčasťou trenčianskeho nábrežia bola aj plaváreň postavená trenčianskou stavebnou firmou Materna. Stála od roku 1924 do 1937.  Svoje opodstatnenie stratila vybudovaním novej plavárne, ktorá stojí dodnes. Osud nej sa presunom železničnej trate onedlho definitívne spečatí. Nahradí ju plaváreň na Ostrove. Pečiatka na pohľadnici je nečitateľná, no plaváreň bol fotená pravdepodobne v roku 1927. Vydavateľ: M. Holoubková, Trenčín

09_Trencin_1927_plavaren_detail.jpg

Detailnejší záber na drevenú plaváreň. Ako uvádza kniha Trenčín na starých pohľadniciach, "šlo o symetrickú stavbu, ktorú pre ochranu pred povodňami postavili na koloch. Po výstavbe hrádze v roku 1930 urobili menšie úpravy a celý objekt sa prakticky dostal na ochrannú hrádzu. Na prezliekanie slúžilo 20 kabín pre mužov a ženy. Doplnkové služby ponúkal bufet, požičovňa lodiek, tenisové kurty a malé futbalové ihrisko." V knihe sa ešte uvádza, že "v pekných letných dňoch bola plaváreň na Váhu obľúbeným miestom stretávania Trenčanov". Vydavateľ: M. Holoubková, Trenčín

10_1927_plavaren_detail_2.jpg

Keďže ide o jeden z mála objektov na nábreží, dovolím si ešte jeden detailnejší pohľad na plaváreň. Záber zachytáva pravdepodobne posledných plavcov z toho dňa. Ak šli hodiny na mestskej veží správne, bolo takmer 18 hodín. Tieň chlapca pred plavárňou by tomu zodpovedal. Vydavateľ: M. Holoubková, Trenčín

08_Trencin_1941_new.jpg

Pohľad na spomínanú drevenú plaváreň (v strede záberu) z opačnej strany. Bolo to pred vybudovaním ochrannej hrádze a teda stavba ešte stála na spomínaných koloch. Vydavateľ: Bromografia

11_File0002_1903_orez.jpg

Takýto pohľad na nábrežie a aj celú trenčiansku panorámu bolo možné vidieť na prelome 19-teho a 20-teho storočia. Popredie pohľadnice sa zmenilo v roku 1905, kedy bol k jednému železničnému mostu dobudovaný druhý z potreby dvojkoľajovej trate. Táto pohľadnica smerovala do Budapešti. Pečiatka nesie dátum 21.5. 1903. Minulý rok sa vrátila do mesta, z ktorého bola pred 107 rokmi odoslaná. Možno sa mi raz podarí rozlúštiť aj správu na pohľadnici. Vydavateľ: Szold Henrik, Trencsén

16_Trencin_20te_roky.jpg

Pohľad na časť nábrežia. Hlavne severne od železničných mostov šlo o trávnatú plochu, na ktorej sa pásol dobytok. Oblasť medzi mostami neskôr slúžila pre potreby plavárne a určité obdobie bola využívaná ako rekreačná oblasť. V miestach pôvodnej drevenej plavárne dnes stojí objekt lodenice. Záber pravdepodobne zachytáva začiatok 20tych rokov minulého storočia. Vydavateľ: Tatra

11a_hrad_tn5_orez.jpg

V pravej časti fotografie dnes stojí letná plaváreň. Pred samotnou výstavbou sa na tejto trávnatej ploche pásol dobytok, čo dokazuje aj fotografia. Vydavateľ: neznámy

12_File0002_24_9_orez.jpg

Záber o niekoľko rokov neskôr zobrazuje už novopostavenú letnú plaváreň. Budovu šatní projektoval trenčiansky staviteľ Alexander Maráky a železobetónový bazén Ing. Černoch z Bratislavy. Keď ju v roku 1937 otvorili, bola jednou z najmodernejších zariadení na Slovensku. Teplá voda bola privádzaná podzemným potrubím z textilnej továrne Tiberghien. Viac o tejto továrne si možete prečítať tu. Ani v tomto prípade nie je na pohľadnici uvedený vydavateľ. Odoslaná však bola 24.9.1937.

13_plavaren_trencin_001.jpg

Dnes by takýto pohľad nebol možný. Zakrývala by ho krytá plaváreň v popredí. Vydavateľ: neznámy

14_trencin_plavaren_sihot.jpg

Vydavateľ: neznámy

15_trencin_1939.jpg

Pohľadnica odoslaná 31.3.1939 s pečiatkou "Feldpost" doplnenú o nemeckú orlicu s hákovým krížom.  Ľudí v čase fotenia vojna ešte netrápila. Na zábere sú vidieť dva železničné mosty a za bazénom v pozadí vidieť oblúkovú konštrukciu oceľového cestného mosta. V ľavej časti je dnešná Hasičská ulica. Vydavateľ: M. Holoubková, Trenčín

17_Trencin_1940_plavaren.jpg

Medzi železničnými koľajnicami a letnou plavárňou je dnes parkovisko. Na voľnej ploche medzi hrádzou a letnou plavárňou dnes stojí krytá plaváreň. Vydavateľ: neznámy

18_Trencin_1936_plavaren.jpg

Pohľad na novú letnú plaváreň. Ide pravdepodobne o rok 1938, teda rok po otvorení plavárne. V hornej časti by sme dnes našli rekreačnú časť Ostrov. V tejto dobe stála na Hornej Sihoti len plaváreň a Sokolovňa. Vydavateľ: M. Chovanová, Trenčín

nabrezie_trencin_podlaznost_final_orez.jpg

Dovolil som si prekresliť výšku novej zástavby, ktorú mesto plánuje na nábreží vybudovať. Výšková mierka je stanovená lodenicou vľavo. Tá má tri podlažia, teda dve nad úrovňou hrádze. Podobná fotografia bola spolu s so stanoviskom Krajského pamiatkového úradu poslaná pani Ing. arch. A. Mlynčekovej z Útvaru architektúry a územného plánovania. Ak by sa výškový strop zvolil pri 4 nadzemných podlaží (NP) nad úrovňou hrádze, bolo by vidieť len hornú časť veží Piaristického kostola a ciferník hodín na mestskej veži. Už tu by zmizla značná časť siluety hradu a mesta pod ním. Pri navrhovaných 6 NP nad hrádzou by bolo vidieť len strechu Farského kostola. Všetko pod ňou by prekryla nová zástavba. Inak návrh štúdie centrálnej mestskej zóny, ktorú pre mesto vypracovala pani Ing. arch Plencnerová, počíta dokonca so 7 NP (nad hrádzou). To už by znamenalo aj zakrytie časti hradu. Rovnica je teda jasná. Čím viac podlaží, tým viac dukátov z predaja/prenájmu daného objektu. Ale inak sme "Mesto pre ľudí", to aby niekto nepochyboval. Foto: Marek Guga/úprava R. Ščepko

reming_orez.jpg

Aj takto môže vyzerať nové nábrežie po dobudovaní nového železničného mosta (v popredí). Ak by sa tento scenár naplnil a výška objektov by skutočne dosiahla 6 (či 7) podlaží nad hrádzou, panoráma na historickú časť mesta by definitívne zmizla. Zostala by už len na starých pohľadniciach a fotografiách. Zdroj: Reming Consult a.s.

Nábrežie samozrejme nie je jediný problém tohto mesta, dokonca nateraz ani ten najzávažnejší. No jasne vo svojom procese ukazuje, ako vedenie mesta Trenčín pracuje. A v prospech koho. Ak nám je teda osud tohto mesta naozaj ukradnutý, odporúčam zájsť 27. novembra niekde do nákupného centra a volebným urnám sa zďaleka vyhnúť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tomanová nám viac škodí ako pomáha, hovoria niektorí rodičia

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

PLUS

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Spevák má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.


Už ste čítali?