Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Odhalenie pamätníka k 17. novembru vyvoláva v Trenčíne rozpaky (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

manželka mi položila otázku

ak pôjdeme na odhalenie toho pamätníka (cca 16:00), prídu tam starí pamätníci komunistických represií, ale aj protestujúca kss (viď pol stránkový inzerát v pardone). ku komu sa máme pridať? kto bude vládnuť nasledujúcich dvadsať rokov?
 

RE:

Zaujimava otazka aj ked ja mam (aspon v tej casti, na ktoru stranu sa pridat) jasno. Je sice pravda, ze u mna absentuju dlhorocne zivotne skusenosti, no v tejto veci mam celkom jasno :-) A ked sa v Trencine prejdem od Sladkovicovej ulice po "Centrum", tak tento pocit vo mne len upevni. A to nemyslim tu jamu pred Odou.
 

nemyslím tiež IBA jamu

ale ako sa pozerať na dnešné trenčianske !národné zhromaždenia" ak odklepnú všeličo také ako je napríklad "oprava" vykúpenia priemyslovej zóny, ktoré nesprávnym prepočtom skk na eur zdražilo pozemky o cca dvanásť tisíc skk.
 

RE

To uz je druha vec. Ak by som tam siel (ale nemozem), rozhodne by som tam siel z ucty k ludom, ktori na totalitny rezim doplatili. No nejak stale si myslim, ze zodpovednost za ponovembrove dianie nesieme my vsetci. Ti, ktori volia aj ti, ktori sa vezu.
 
Hodnoť

 

o 20 rokov tam pribudne pamätník obetiam kapitalizmu....
 

tie už boli

napríklad drgovi na prvej krčme v smere "hore váhom". príznačné sú pre komunistov krčmy, aj tá pražská "pod kaštanem", ...
 

 

bolo to mzslené ,že každá doba bude mať obete,vždy sa nájdu ludia ktorí nebudu suhlasiť s momentálnym režimom
 

RE

To je pravda, no ludststvo si minimalne za posledne 20. storocie mohlo vyskusat rozne rezimy. Aspon my, v Europe. A taktiez zhodnotit, ake obete ten ktory rezim "priniesol" uz vieme. Pamatnik obetiam demokracie snad stavat nebudeme. A vobec, slo by potom o demokraciu?
 
Hodnoť

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 
Hodnoť

Sú To strašné kecy o Tom, že pomníky sú

na To, aby niečo pripomínali.... Ten komu zabili niekoho blízkeho To nepotrebuje!! Ani Ten čo prežil nejaké svinstvo. Tí majú pamätníky navždy v sebe a tieto kamene ich asi len dráždia. Teda majú nežiadúci účinok. A tí ostatní "neľahostajní", ako tam táral súdruh Hort, tých už To tak zaujíma.... Alebo poserov čo sa nikdy proti ničomu neozvali a neozvú??! Nanajvýš tak v sprostom dave naberú odvahu! Bolo To vidieť na obnažení pamätníčka, prý tam bolo 300 pacientov - a tí hostia.... Humorista ktorému skončil Najlepší zo všetkých svetov, Kvasnička!!, Celler!!, zneužitý Dobiáš, Hort!!, Hanzel, Kryl.... a ďalší
A na tie frázy, klamstvá, pokrytectvo lúza reagovala VŽDY iba potleskom. Nijaký prejav nesúhlasu, rovnako ako pri prejave boľševického tajomníka. A mnohé prejavy aj boli v Tom duchu....
Je To odporné, zároveň však veľmi povzbudivé pre nomenklatúru....
 
Hodnoť

Postnovembrová neototalita.

Zmeny, pre ktoré dňa 17. novembra 1989 ako aj v ďalších dňoch prišli ľudia na námestia a do ulíc, upadli celkom do zabudnutia. Vtedy ľudia na námestia rozhodne neprišli preto, aby sa reinštaloval KAPITALIZMUS.
A tak bola jedna totalita iba nahradená novou postnovembrovou NEOTOTALITOU, v ktorej nahradila tzv. "železnú oponu" opona finančno-ekonomická, riadiaci sa zásadou: Nur Geld macht frei! - iba peniaze robia občana slobodným!
Na mne sa dostatočne vybúrili obidva režimy - bývalá totalita a ešte viac tento údajne demokratický, údajne humanistický, údajne sociálno-trhový, či kapitalistický, údajne kresťanský, jedným slovom postnovembrovo-neototalitný režim.
Ani k môjmu náboženskému a rolnícko-maloburžoáznemu pôvodu bolševici pri mojom prijímacom konaní na vysokú školu cekom určite neprihliadali - bol som prijatý bez prijímacích pohovorov. Asi aj ONI si už vtedy uvedomovali, že musia dať šancu aj tým, ktorým to aspoň trochu myslí, ak chcú uspieť. A tak rozhodujúcim kritériom bolo vysokú školu úspešne aj ukončiť. Z 1 200 - 1 300 študentov úspešne ukončilo vysokoškolské štúdium iba cca 450. Nie je mi známy ani jeden prípad "privilegovaného" študenta, ktorý by vtedy zabsolvoval 5-ročné štúdim na VUT v Brne iba za jediný rok! Toto neototalitné privilégium Trenčianskej univerzity vyvoláva u mňa nie len rozpaky, ale aj rozporuplné nálady z toho, že celé vedenie tejto "viehlasnej" univerzity ešte nebolo vymenené!
Ani já už nemám vôbec žiadne obavy zo straty zamestnania a nemal som ho ani za bývalej údajnej totality. Pre svoje názory som zamestnanie nenávratne stratil až dňa 1. 7. 1990! a žiadna Slovenská vláda, ani Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, ani Trenčianský samosprávny kraj, ani samospráva MESTA Trenčín, ani žiadny iný potenciálny zámestnávateľ mi odvtedy nepomohol zamestnanie prinavrátiť. Preto už ani já sa ďalšej straty zamestnania obávať nemusím. Takým spôsobom netrestali občana pre jeho "vlastný názor" ani bolševici.
SOCIALIZMUS tak zostal pre mňa režimom, ktorý napriem mnohým nedostatkom reálne zabezpečil každému občanovi obživu - zamestnanie, strechu nad hlavou, sociálne istoty a mravnú výchovu detí aj dospelých! Ľudia vtedy oveľa viac dodržiavali "Božie prikázania", ako v dnešných časoch. V neototalitných časoch už nie je mnohým ľuďom vôbec nič sväté!
Aj v neototalitných časoch miznú v historických častiach našich MIEST mnohé zaujímavé objekty alebo sa stávajú predmetom luxusu a biznysu! V mnohých historických častiach miest vyrástli, či ešte len vyrastú bizardné, moderné pre turistov nezaujímavé objekty. Zhustenie zástavby v centrach miest spôsobujú zápchy na komunikáciach. Ani také architektonické krutosti si MESTÁ a jej obyvatelia v počas neototality nezaslúžili.
Možno aj predaj mestského majetku realizujú naši mocipáni podľa ich výkladu 4. Božieho prikázania: Miluj bližného svojho ako seba samého, v presvedčení, že týmto postupom neporušujú prikázania ďalšia.
Aj referondom poskytli ľuďom šancu ich rozhodnutie zmeniť. Naši mocipáni postupovali ako Pilát. A ľud rozhodol.
Prednosť tomuto pamätníku malo dostať zadosťučinenie 65 000 občanom Slovenska, ktorých v rokoch 1938 - 44 Slováci najprv zbavili majetku, obživy a základných ľudských práv, následne ich zaviazali - označkovali povinnosťou nosiť na viditeľnom mieste v oblasti prs "Dávidovu hviezdu", aby ich nakoniec vyviezli vo vagónoch pre dobytok ako odpad (za ktorého likvidáciu ešte aj zaplatili) do táborov smrti.

Pokračovanie ďalej...
 
Hodnoť

Postnovembrová neototalita - dokončenie.

Ani vtedy proti tomuto neľudskému svinstvu nijaký Slovák neprotestoval, neozval sa, nezaznel nijaký prejav nesúhlasu a tak možno potomkovia týchto "vtedajších nomenklatúrnych kádrov" dnes nám zas vládnu a občania im zas tlieskajú!
 


Najčítanejšie


  1. Juraj Paškuliak: Najhorší susedia sú chovatelia psov. Vytrvalo štekajúci pes vám zničí nervy 221
  2. Michael Achberger: Potravinová pyramída: takto budete jesť zdravo a aj schudnete 78
  3. INESS : Gastráče: Tri argumenty a päť pseudoargumentov 76
  4. Michal Šimečka: Sú protesty v Bielorusku riadené zo zahraničia? Odpoveď v troch bodoch. 61
  5. Soňa Fröhlichová: Vodné priehrady vo Švajčiarsku priťahujú turistov, Jamesa Bonda i Tour de France. 57
  6. Anton Kaiser: Letné Dudince 53
  7. Marián Hamada: O biskupovi chudobných, koronasporoch a ekonómkach vo Vatikáne 50
  8. Dominika Dongova: Návod na to, ako milovať muža 44
  9. Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ : Ovčiarsky pes pohrýzol okoloidúceho, majiteľku už stihli obviniť. 30
  10. ADRA Slovensko: Bejrút 2020. Nočná mora, ktorá sa stala každodennou realitou 26

Rebríčky článkov


  1. ADRA Slovensko: Bejrút 2020. Nočná mora, ktorá sa stala každodennou realitou
  2. Štefan Vidlár: Fiškálsky gang
  3. Július Kovács: Je vôbec funkčný parlament aj počas 2 mesačných prázdnin? Berú plat aj s asistentmi.
  4. František Stručka: Sulík spravil pri predaji VSE lepší obchod než jeho predchodcovia. No šlo to i lepšie
  5. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle. Rekapitulácia prvej série.
  6. Štefan Vidlár: Jin a Jang
  7. Jozef Legény: Sulíkova energetická zrada - Slovensko zadný dvor nemeckej energetiky?
  8. Robert Štepaník: diel 45 - cover me
  9. Štefan Vidlár: Zabili nám Ferdinanda
  10. Miriam Studeničová: Nekompromisná kritika knihy Jozefa Kariku "Strach"


Už ste čítali?